Slovenské sociální podnikání: jak se daří podnikům?

V pokračování rozhovoru se slovenským expertem na sociální ekonomiku Peterem Mészároszem se dočtete, jak se vede slovenským sociálním podnikům, v jakých oblastech podnikají a jak se vyrovnávají s problémy, které přináší dnešní nelehká doba. Peter Mészáros působí jako odborný garant Národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky, je spolutvůrcem Zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, pracovníkem Implementačnej agentúry ministerstva práce a dlouholetým spolupracovníkem ministerstva. Tématu sociálního podnikání se věnuje od roku 2006, spoluzaložil českou národní tematickou síť pro podporu sociální ekonomiky. Vedl několik nadačních programů podpory sociálních podniků, sám je sociálním podnikateľem a konzultantem.

 

Jak hodnotíte ekosystém sociálního podnikání na Slovensku?

Záujem o štatút registrovaného sociálneho podniku bol najväčší v rokoch 2020 a 2021 a dnes je na Slovensku viac ako 500 registrovaných sociálnych podnikov. Prevažná väčšina z nich sú integračné podniky, ktoré sledujú cieľ pracovnej integrácie a skrze ňu spoločenské začleňovanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. Do budúcnosti je potrebné rozšíriť záber sociálnych podnikov a nasmerovať ich aj do iných oblastí spoločenského života ako je len oblasť zamestnanosti a pracovnej integrácie. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý je účinný od 1. 5. 2018, umožňuje sociálnym podnikom sledovať celé spektrum spoločensky prospešných cieľov od vzdelávania, cez zdravie, ochranu životného prostredia, regionálneho rozvoja až po bývanie a iné. Je prirodzené, že Ministerstvo práce, ktoré má tému sociálnej ekonomiky vo svojej gescii, budú najviac zaujímať ciele v oblasti zamestnanosti a inklúzie, ale povedomie o sociálnych podnikoch potrebujeme dostať do pozornosti aj iných rezortov, ktoré môžu nástroj sociálneho podnikania využívať vo svojich oblastiach pôsobnosti.

 

Na čem je podle vás potřeba zapracovat?

Sociálne podniky k nám prichádzajú z troch základných smerov, konkrétne z prostredia etablovaných obchodných spoločností s trhovými skúsenosťami, z prostredia nezisku s dôrazom na skúsenosti v oblasti dosahovania spoločensky prospešných cieľov a z prostredia obecnej a regionálnej samosprávy (tzv. obecné sociálne podniky). Bez ohľadu na ich východiskovú situáciu a pôvod ich sociálne podnikateľskej idei je potrebné poskytnúť im finančnú podporu v dosahovaní ich verejno- prospešných a komunitne-prospešných cieľov. Pre tento účel potrebujeme v novom programovom období Európskych štrukturálnych a investičných fondov byť schopní opätovne naštartovať poskytovanie investičnej pomoci, ku ktorej by sme radi pridali i vybrané formy kompenzačnej pomoci pre sociálne podniky, ktoré môžu byť znevýhodnené voči bežným komerčným subjektom práve v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, prípadne svoju spoločensky prospešnú službu realizujú na trhu, ktorý z dôvodu svojej nedostatočnej veľkosti, obmedzenej kúpnej sily alebo iných špecifík dlhodobo neumožňuje sociálnemu podniku dosiahnuť vyrovnané hospodárenie.

 

Kolik v současné době funguje na Slovensku sociálních podniků?

Môžeme povedať, že počet sociálnych podnikov, ktoré požiadali aj o štatút registrovaného sociálneho podniku, rástol postupne z roka na rok. Konkrétne z počtu 51 podnikov v roku 2019  na súčasných 531 (aktuálny stav k 31. 10. 2022). Väčšina z nich sú integračné sociálne podniky, ktoré podľa posledných údajov zo septembra 2022 zamestnávajú úctyhodných 5 978 zamestnancov, z toho 4 069 (68 %) sú zamestnanci z radov znevýhodnených a zraniteľných osôb.  Z radov všeobecných sociálnych podnikov (iné ako integračné alebo sociálne podniky bývania, ktoré sú zákonom bližšie upravené), ktoré svoj pozitívny sociálny vplyv dosahujú napr. v oblasti výchovy a vzdelávania, ochrany životného prostredia, zachovania kultúrneho dedičstva a ďalších, požiadalo o registráciu 39 subjektov, 17 z nich stále podniká. Venujú sa napríklad vzdelávaniu detí zážitkovou formou, cirkulárnej ekonomike v podobe bezobalovej drogérie alebo navracaniu použitých vecí späť do obehu, robia zelené strechy, steny, dažďové alebo komunitné záhrady.  Aj keď v zákone je samostatne ukotvený aj sociálny podnik bývania, zatiaľ žiadny nevznikol. Vhodné modely a nástroje podpory tohto typu podniku budú na stole expertov a tvorcov politík v ďalšej fáze nášho projektu.

 

Do jakých oblastí směřují slovenské sociální podniky svou podnikatelskou činnost?

Sociálne podniky vznikali v rôznych odvetviach, až  19 % podnikov v priemyselnej výrobe (napríklad výroba potravín, odevov, textilu, kovovýroba), 18% v administratívnych a podporných službách (napríklad administratívne a kancelárske činnosti, čistiace a upratovacie služby, starostlivosť o dom a záhradu). V stavebníctve pôsobí 12 % podnikov a rovnaký podiel má veľkoobchod a maloobchod. Máme podniky, ktoré pôsobia v gastro priemysle, v poľnohospodárstve, v odpadovom hospodárstve, opravujú a repasujú počítače alebo poskytujú účtovnícke služby.

 

A jak se jim daří?

Pokiaľ ide o zverejnené ekonomické výsledky, v roku 2021 vygenerovalo 454 registrovaných sociálnych podnikov tržby vo výške cca 103 mil. EUR a zisk vo výške cca 5,2 mil. EUR. Či je to málo alebo veľa si vyžaduje hlbšiu analýzu a dlhšie časové rady, v každom prípade vidíme, že podniky na trhu fungujú a generujú príjmy. Je v našom záujme, aby sme ďalej podporovali ekonomickú udržateľnosť sociálnych podnikov, pretože len tak môžu úspešne napĺňať svoje spoločensky prospešné ciele.

 

Jak se slovenské sociální podniky vyrovnávají se současnými problémy jako jsou Covid-19, růst nákladů, zdražování energií?

Sociálne podnikanie je podnikanie ako každé iné, dokonca je náročnejšie v tom, že sa paralelne snaží dosiahnuť dva, na prvý pohľad protichodné ciele – pozitívny sociálny vplyv a dobré ekonomické výsledky. V podnikateľskom prostredí čelí sociálny podnik rizikám a negatívnemu dopadu faktorov, ktoré vedia „položiť na kolená“ aj bežné komerčné firmy. Videli sme to počas korona krízy a najnovšie v súvislosti s rastom cien a energetickou krízou. Počas korona krízy existujúce formy podpory registrovaných sociálnych podnikov pomohli eliminovať negatívne dopady pandémie.  Zabehnuté sociálne podniky dokázali v mnohých prípadoch preklenúť náročnejšie obdobie aj vďaka investičnej pomoci, z ktorej mali možnosť získať nenávratný finančný príspevok. Príkladom je registrovaný sociálny podnik, ktorý  vďaka investičnej pomoci dokázal otvoriť dve nové prevádzky, rozšíril svoje činnosti a diverzifikoval riziko podnikania na viac oblastí.  S podporou Národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky bola pre sociálnych podnikateľov vytvorená webová platforma, e –katalóg, ktorá slúži na propagáciu produktov a služieb, ktoré registrované sociálne podniky ponúkajú – aj tu môžeme hovoriť o efektívnom nástroji, ktorý určitým spôsobom pomáha registrovaným sociálnym podnikom odbytovať svoje tovary a služby. V pandemickom období sme zároveň zaznamenali aj vznik významného počtu RSP, konkrétne 203 podnikov v roku 2020 a 225 v roku 2021.  Ako prevažne integračné podniky sa sústredili najmä na vytvorenie a udržanie pracovných miest pre ľudí znevýhodnených na trhu práce, ktorí boli v čase pandémie najviac ohrozenou skupinou.

 

Stalo se, že nějaké podniky musely kvůli pandemii skončit?

Samozrejme, nie vo všetkých prípadoch sa podarilo sociálne podnikanie udržať. Ide o prípady, kedy registrovaný sociálny podnik vrátil štatút, nakoľko kvôli pandemickým obmedzeniam nedokázal napĺňať merateľné ukazovatele (najmä v prípade už spomenutých všeobecných podnikov) alebo prišiel o dôležitých obchodných partnerov ako sa to stalo občianskemu združeniu, ktoré sa ako integračný sociálny podnik zameriavalo najmä na rómsku komunitu. V združení pracovali ženy – krajčírky, ktoré boli predtým dlhodobo nezamestnané.  Zamestnankyne šili pracovné zdravotnícke oblečenie pre personál nemocnice a iné textilné výrobky pre novorodenecké či detské oddelenie. V dôsledku korona krízy však nemocnica zastavila objednávky týchto produktov a registrovaný sociálny podnik tak prišiel o hlavného odberateľa. Po niekoľkých mesiacoch sa rozhodol tento subjekt vrátiť štatút RSP, keďže nedokázal naďalej poskytovať prácu znevýhodneným zamestnancom a napĺňať pozitívny sociálny vplyv. 

Pracovníci regionálnych centier sociálnej ekonomiky vnímajú opatrenia, ktoré sa sociálne podniky snažia prijať, aby sa udržali a najmä, aby udržali pracovné miesta pre svojich zamestnancov. Keďže podniky majú blízky vzťah so zamestnancami, často im robia mentorov, sprevádzajú ich nielen pracovným, ale aj osobným životom, pomáhajú v ťažkých životných situáciách, hľadajú v prvom rade iné cesty znižovania nákladov, než je prepúšťanie zamestnancov, aj keď úplne sa tomu nedá vyhnúť.  Niektoré podniky išli hlboko do straty v dôsledku zatvorených prevádzok, kedy ani príspevky na mzdy od štátu im nedokázali pokryť náklady, niektorých podržali iné podnikateľské aktivity. Všetky podniky čelia a obávajú sa rastu cien energií, ktoré v mnohých prípadoch len čiastočne dokážu premietnuť do cien. Nadchádzajúce obdobie bude ozajstnou skúškou odolnosti.

 

 

Text: Lenka Malá
Foto: archiv Petera Mezsárosze

Zdroje: https://socialnaekonomika.sk/, https://npise.gov.sk/

Článek byl vytvořen v rámci projektu Podpora sociálního podnikání v ČR, registrační číslo CZ.03.2.60/0.0/0.0/15_016/0006098.