Slovenské sociální podnikání: ekosystém a legislativa

 Jak funguje sociální ekonomika na Slovensku? Co dobrého přinesl slovenským kolegům Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch? Zeptali jsme se jednoho z nejpovolanějších. Peter Mészáros působí jako odborný garant Národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky, je spolutvůrcem Zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, pracovníkem Implementačnej agentúry ministerstva práce a dlouholetým spolupracovníkem ministerstva. Tématu sociálního podnikání se věnuje od roku 2006, spoluzaložil českou národní tematickou síť pro podporu sociální ekonomiky. Vedl několik nadačních programů podpory sociálních podniků, sám je sociálním podnikatelem a konzultantem.

 

Můžete představit Národný projekt Inštitiút sociálnej ekonomiky (NP ISE)?

Prijatím Zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch č. 112/2018 Z.z. (s účinnosťou od 1. 5. 2018) sa v Slovenskej republike vytvorilo legislatívne prostredie pre pôsobenie sociálnych podnikov. Toto je považované za jeden z pilierov rozvoja sociálnej ekonomiky popri poradenskej infraštruktúre a finančnej podpore. Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky nadviazal práve na druhý z pilierov, v rámci ktorého sa vybudovala fungujúca poradenská infraštruktúra vo všetkých 8 krajoch Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou projektu, ktorý beží od roku 2018, je poskytovať bezplatné informácie o sociálnom podnikaní pre širokú verejnosť, vysvetľovať pravidlá fungovania sociálnych podnikov a zvyšovať záujem laickej a odbornej verejnosti o ich založenie a fungovanie.

Jak fungují Regionální centra sociální ekonomiky? Co mají za úkol, v čem vidíte jejich přínos?

Regionálne centrá sociálnej ekonomiky sú nepostrádateľnou súčasťou Národného projektu a tvoria lokálnu časť poradenskej infraštruktúry. Regionálne centrum sociálnej ekonomiky sa nachádza v každom krajskom meste Slovenskej republiky (Bratislava, Trnava, Trenčín, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Prešov a Košice). Pracovníci Regionálnych centier konzultujú záujemcov o sociálne podnikanie: vysvetľujú jeho základné charakteristiky a legislatívne zázemie a sprevádzajú záujemcov v procese prípravy žiadosti o štatút registrovaného sociálneho podniku. Okrem pozornosti, ktorú pracovníci venujú záujemcom o sociálne podnikanie, sa každé regionálne centrum snaží o sieťovanie aktérov sociálnej ekonomiky v danom kraji - pôsobí v roli akcelerátora záujmu o sociálne podnikanie zo strany vyšších územných celkov (žúp), obcí, miestnych asociácii, zväzov či iných regionálnych centier štátnej infraštruktúry. Okrem iného pracovníci regionálnych centier samozrejme zbierajú údaje od subjektov sociálnej ekonomiky a samotných sociálnych podnikov, ktoré sa stávajú inšpiráciou a neskôr podkladom pre zákonné úpravy s cieľom zlepšovania legislatívneho prostredia pre fungovanie sociálnych podnikov a zároveň preverujú dodržiavanie zákonných podmienok súvisiacich s udeleným štatútom.

V čem je Slovensko oproti Česku napřed? A existuje naopak něco, v čem se může slovenské sociální podnikání tím českým inspirovat?

Slovensko je možno popredu v oblasti prijatia legislatívnej úpravy sociálnych podnikov. Samozrejme samotná legislatívna úprava sociálne podniky neprinesie, je potrebná systémová činnosť v oblasti zvyšovania povedomia, informovanosti sa samotnej kultivácie prostredia sociálnej ekonomiky, ktorá môže inšpirovať k vzniku sociálnych podnikov. Česká republika jednoznačne má silnú sociálnu ekonomiku a sektor nazvime novodobých sociálnych podnikov s oveľa dlhšou tradíciou ako Slovensko, ak vezmeme do úvahy prvé úspešné snahy o ich definíciu a vznik, ktoré siahajú ešte do roku 2006 až 2008, kedy vznikla i Národní tematická síť Posilování sociální ekonomiky (dnešná TESSEA).

Slovensko sa  určite môže inšpirovať krásnymi a dlhoročnými príkladmi sociálneho podnikania a formami podpory, ktoré za posledné roky realizovalo české ministerstvo práce i bez určujúcej právnej normy. Výhoda legislatívnej úpravy však spočíva jednoznačne v tom, že definuje inak zaužívané pojmy ako sú sociálna ekonomika, subjekt sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, pozitívny sociálny vplyv, a iné, sociálnym podnikom priznáva zákonné formy priamej (finančnej) pomoci a skrze novelizácie vybraných zákonných noriem prináša veľmi potrebné formy nepriamych (nefinančných) foriem pomoci, ktoré sú pre podporu prostredia sociálnej ekonomiky s dôrazom na sociálnej podnikanie rovnako kľúčové.

 V čem vidíte přínosy zákona 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch? Jak sociálním podnikatelům změnil život?

Zákon predovšetkým jasne zadefinoval základné atribúty sociálneho podniku a umožnil tým sociálnym podnikom, ktoré majú záujem, sa registrovať. Dnes tak rozlišujeme medzi sociálnymi podnikmi a registrovanými sociálnymi podnikmi, na ktoré sú vo vybraných aspektoch sociálneho podnikania kladené špecifické požiadavky práve z dôvodu možnosti čerpania priamej a nepriamej štátnej pomoci. Tu sa nám podarilo dobre zabezpečiť zvlášť integračné podniky, ktoré sú vďaka mandatórnemu vyrovnávaciemu príspevku (ktorý kompenzuje zníženú pracovná produktivitu znevýhodnených a zraniteľných osôb) relatívne dobre ekonomicky udržateľné zvlášť v prípade, ak zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím.

Registrované sociálne podniky sa stávajú významnou súčasťou sociálnej ekonomiky, majú jasne zadefinované pravidlá, formy pomoci, k dispozícii poradenskú infraštruktúru a rezort práce, v ktorého sú gescii, a ktorý sa im snaží vytvárať podmienky pre ekonomicky udržateľné dosahovanie spoločensky prospešných cieľov, i keď nie všetko sa v rámci zatiaľ pilotných projektov darí realizovať k plnej spokojnosti sociálnych podnikateľov.

Funguje na poli sociálního podnikání přeshraniční spolupráce mezi Českem a Slovenskem?

Áno, funguje a to práve v oblasti konzultácií v príprave vašej vznikajúcej právnej úpravy, či pri výmene skúseností v podpore sociálnej ekonomiky na úrovni krajov, kedy veľmi pekná spolupráca prebehla práve s Pardubickým krajom.

Na čem je potřeba do budoucna pracovat, aby se sociální podniky na Slovensku měly dobře?

Je potrebné neustále a kontinuálne počúvať podnety z terénu, vyhodnocovať požiadavky sociálnych podnikateľov a premietať ich do zákonných či podzákonných úprav a foriem pomoci či podpory. Od roku 2018, kedy bol prijatý zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, realizujeme už druhú rozsiahlejšiu novelu, aby sme vyhoveli meniacemu sa prostrediu, legitímnym požiadavkám sociálnych podnikateľov a v neposlednom rade opravili chybičky, či spresnili a ďalej cizelovali vybrané ustanovenie zákona. Realizovali sme pilotnú investičnú pomoc a svoje opodstatnenie má i Národný projekt.

Silnú oporu v zákone má zvlášť investičná a kompenzačná pomoc, ktorá je pre sociálne podnikanie nepostrádateľná. Prirodzene však nestačí len jej legislatívna podoba, ale je potrebné ju zrealizovať: vypracovať vhodný a realizovateľný dizajn tej-ktorej pomoci, vypracovať podkladovú schému štátnej pomoci, vybrať/vysúťažiť jej poskytovateľa a čo je najdôležitejšie poskytnúť sociálnym podnikom podporu v teréne. Spôsobom investičnej pomoci môžeme zabezpečiť ďalší rozvoj a s ním aj udržateľnosť registrovaných sociálne podnikateľských zámerov, preto budeme pripravovať jej ďalšie kolo v nadchádzajúcom programovom období.

Rovnaké nás čaká s kompenzačnou pomocou, ako už bolo spomenuté vyššie, teda okrem vyrovnávacích príspevkov, ktoré sú už od času prijatia zákona zabehnuté a funkčné.

Okrem toho je dôležité prizvať a zo štátnej úrovne podporovať ďalších aktérov sociálnej ekonomiky zvlášť z radov vyšších územných celkov, ktoré sa môžu pridať so svojimi formami podpory sociálnych podnikov konkrétne v oblasti ich sieťovania, posilnenia odbytových možností, v tvorbe investičných projektov či poradenstve v oblasti verejného obstarávania.

V neposlednom rade je potrebné zotrvať v kvalitnej informačnej a poradenskej práci regionálnych centier sociálnych ekonomiky na minimálne ďalšie šesťročné obdobie a posilňovať sociálne podniky v oblasti metodických pokynov (legislatíva), daní a účtovníctva a verejného obstarávania pri zabezpečení kvality nových a udržania kvality existujúcich podnikateľských zámerov a zmysluplnosti a dosahu ich spoločensky prospešných cieľov.

 

 

 

Text: Lenka Malá
Foto: archiv Petera Mezsárosze

Zdroje: https://socialnaekonomika.sk/, https://npise.gov.sk/

Článek byl vytvořen v rámci projektu Podpora sociálního podnikání v ČR, registrační číslo CZ.03.2.60/0.0/0.0/15_016/0006098.